Prosme Boha o silu, a dá nám v živote ťažké situácie, ktoré nás urobia silnými. Áno, tiež si hovorím, že toto nebol spôsob, akým som sa chcela stať silnejšou.
Úzkosť, depresia a vnútorná bolesť so sebou prinášajú pokoru. Pokora je zárukou, že nepodľahneme pýche. Takto sa zvyknem utešovať. Mohlo by sa zdať, že to je slabá útecha, ale opak je pravdou. Ak už človek cíti bolesť, mal by ju otočiť na niečo dobré. Môžme si pripomenúť, že Boh nikdy nedopustí bolesť, ktorá so sebou neprináša niečo dobré.
Na úzkosť a depresiu som si už zvykla. Zvykne sa objaviť nečakane, častokrát bezdôvodne. Zoberie všetku moju energiu, a tak len ležím na posteli, neschopná sa postaviť pre pohár vody. Bolesť na hrudníku sťažuje dýchanie, oči pália. Nič príjemné. V takýchto situáciách je ideálne mať človeka, ktorý vám povie pár hrejivých slóv. Aby ste cítili, že vás niekto chápe, že tento pocit prejde, a hoci sa neskôr vráti, tá osoba tu pre vás znova bude a pomôže vám na ceste z tejto “temnoty”.
Chyba.
Z osobnej skúsenosti viem, že spoliehať sa na pomoc blízkej osoby je chyba. Pretože ak pomoc nepríde, cítime sa ešte horšie. Cítime krivdu. Prečo niekto, kto nás má tak moc rád, sa nesnaží byť v takejto chvíle láskavý? Prečo neprichádzajú milé slová? Veď ich predsa potrebujem, prečo miesto nich prichádzajú výčitky rôzneho druhu?
Odpoveď je ľahká. Nemôžme očakávať od ľudí veci, ktoré nám nie sú schopní dať. Je to na nič počuť, ale je to pravda. Je to proces, ktorým sa stávame silnejší.
Každému, kto si tým prechádza, prajem veľa pokoja a dobrých ľudí okolo. Je to len obdobie.
To je tak, že keď podľahnete pokore - viere,... ...
Celá debata | RSS tejto debaty